... lebo tu už dlho neboli a... nechce sa mi vymýšľať nadpis..
Well, zas koniec ďalších prázdniny. Zajtra do školy a... Aj som si povedala, že sa budem učiť a vykašlala som sa na to. Čo iné by ste odo mňa mohli čakať, že? Tešiť sa určite neteším. Hlavne keď si spomeniem, že asi zo všetkého budú skúšať a tak ale aspoň zas trochu zmením prostredie. Ďalej som povedala spolužiakovi, že mu donesiem maturitnú otázku, ani to nebudem mať. Už mu to nosím 2 týždne. Nejako som na to nemyslela... Nevadí. Po hlave mi chodí milión iných vecí ako škola.
V posledných dňoch sa mi začali vracať myšlienky/ city, na ktoré som už aj zabudla. Tak nejako som si potvrdila, že vážne chcem odísť do zahraničia. Teraz to bolo ale iné. Nehovorila som to len pre to, že som bola na niekoho naštvaná alebo niečo podobné. Možno z časti... ale aj tak. Proste chcem odísť a riadiť svoj život ako chcem ja a nie ako chcú moji rodičia alebo niekto iný. Je to môj život, right? Na druhej strane, desí ma fakt, že sa to nikdy nestane. Je jasné, že to nebude ľahké. O tom ma už stihol informovať každý človek, ktorému som to povedala. Len sa bojím toho, že zmaturujem a budem nútená ostať na Slovensku. A vážne nechcem byť jeden z tých ľudí, ktorý rozmýšľajú o tom ako sa niečo nedá urobiť. Nechcem ostať zalezená niekde na dedine s kopou detí a obyčajným životom alebo... whatever. To asi nebude život pre mňa... Proste chcem niečo "dosiahnuť", I guess. Ak sa to tak dá povedať. Nemyslím tým, niečo objaviť, byť slávna, mať na účte miliardy. Chcem len byť spokojná so svojim životom. Nemusieť nadávať na šéfa, na to, čo si nemôžem dovoliť.... Ako väčšina iných ľudí.
Ďalšia "vec", o ktorej som už dosť dlho nepísala. Minimálne rok a pol? Myslím, že tak nejako. Ani som vlastne nemala v pláne sem o ňom písať ale toto má byť "denníčkovský" *:D* blog takže... Tak ono ani nie je o čom písať. Proste mi dnes prišiel na rozum a... je to zvláštne. Nepoznám iného človeka okrem mňa, ktorý by ho mal rád. Okrem jeho bývalej, čo je celkom vtipné. :D Tá keby vedela niektoré veci, tak ma zabije ale koho to zaujíma?? :D Ok, nebudem to tu radšej rozoberať/ riešiť. Pre istotu, right? :D
Ehm, nič iné radšej ani nejdem začínať písať lebo by som tu asi bola ešte dlho. :D Dnes mám takú náladu na písanie/ sťažovanie sa a.... nemuselo by to dopadnúť dobre. Každopádne, keby niečo tak zajtra tu možno pribudne ďalší článok... So, bye bye :)
Well, zas koniec ďalších prázdniny. Zajtra do školy a... Aj som si povedala, že sa budem učiť a vykašlala som sa na to. Čo iné by ste odo mňa mohli čakať, že? Tešiť sa určite neteším. Hlavne keď si spomeniem, že asi zo všetkého budú skúšať a tak ale aspoň zas trochu zmením prostredie. Ďalej som povedala spolužiakovi, že mu donesiem maturitnú otázku, ani to nebudem mať. Už mu to nosím 2 týždne. Nejako som na to nemyslela... Nevadí. Po hlave mi chodí milión iných vecí ako škola.
V posledných dňoch sa mi začali vracať myšlienky/ city, na ktoré som už aj zabudla. Tak nejako som si potvrdila, že vážne chcem odísť do zahraničia. Teraz to bolo ale iné. Nehovorila som to len pre to, že som bola na niekoho naštvaná alebo niečo podobné. Možno z časti... ale aj tak. Proste chcem odísť a riadiť svoj život ako chcem ja a nie ako chcú moji rodičia alebo niekto iný. Je to môj život, right? Na druhej strane, desí ma fakt, že sa to nikdy nestane. Je jasné, že to nebude ľahké. O tom ma už stihol informovať každý človek, ktorému som to povedala. Len sa bojím toho, že zmaturujem a budem nútená ostať na Slovensku. A vážne nechcem byť jeden z tých ľudí, ktorý rozmýšľajú o tom ako sa niečo nedá urobiť. Nechcem ostať zalezená niekde na dedine s kopou detí a obyčajným životom alebo... whatever. To asi nebude život pre mňa... Proste chcem niečo "dosiahnuť", I guess. Ak sa to tak dá povedať. Nemyslím tým, niečo objaviť, byť slávna, mať na účte miliardy. Chcem len byť spokojná so svojim životom. Nemusieť nadávať na šéfa, na to, čo si nemôžem dovoliť.... Ako väčšina iných ľudí.
Ďalšia "vec", o ktorej som už dosť dlho nepísala. Minimálne rok a pol? Myslím, že tak nejako. Ani som vlastne nemala v pláne sem o ňom písať ale toto má byť "denníčkovský" *:D* blog takže... Tak ono ani nie je o čom písať. Proste mi dnes prišiel na rozum a... je to zvláštne. Nepoznám iného človeka okrem mňa, ktorý by ho mal rád. Okrem jeho bývalej, čo je celkom vtipné. :D Tá keby vedela niektoré veci, tak ma zabije ale koho to zaujíma?? :D Ok, nebudem to tu radšej rozoberať/ riešiť. Pre istotu, right? :D
Ehm, nič iné radšej ani nejdem začínať písať lebo by som tu asi bola ešte dlho. :D Dnes mám takú náladu na písanie/ sťažovanie sa a.... nemuselo by to dopadnúť dobre. Každopádne, keby niečo tak zajtra tu možno pribudne ďalší článok... So, bye bye :)