Názov: Memories and you
Autor: The_Chessie
Date: January 2013
Poznámka: Namiesto dnešnej školy vzniklo toto. Moja prvá "one-shot" v živote. Nikdy som sa ani len nesnažila niečo také napísať tak sa nečudujte. :D Celé je to nejaké divné ale aj tak to sem dávam, neviem prečo. Ak si to niekto vôbec prečíta, uvítaný je každý názor. Hlavne kritika. :D Inak ten názov si nevšímajte, nič čo ma napadlo mi k tomu nesedelo. A ospravedlňujem sa za niektoré výrazy. Proste neznášam slovenčinu! Mám pocit, že to nie je nejaké dlhé ale kto to dočíta, má moju úctu. :D Hope you like it.
Autor: The_Chessie
Date: January 2013
Poznámka: Namiesto dnešnej školy vzniklo toto. Moja prvá "one-shot" v živote. Nikdy som sa ani len nesnažila niečo také napísať tak sa nečudujte. :D Celé je to nejaké divné ale aj tak to sem dávam, neviem prečo. Ak si to niekto vôbec prečíta, uvítaný je každý názor. Hlavne kritika. :D Inak ten názov si nevšímajte, nič čo ma napadlo mi k tomu nesedelo. A ospravedlňujem sa za niektoré výrazy. Proste neznášam slovenčinu! Mám pocit, že to nie je nejaké dlhé ale kto to dočíta, má moju úctu. :D Hope you like it.
Dievča sa prechádzalo po meste plnom ľudí a spomínalo na všetky tie chvíle, ktoré prežilo s ním. Vlastne to už nebolo dievča. Bola to mladá žena. Práve teraz sa však cítila ako malé dievčatko, ktorému niekto zobral hračku. Chcela sa rozbehnúť svojej mamičke do náruče a začať plakať. Cítila sa sama. Bez neho. Len pri pomyslení na to, čo všetko mali sa jej tlačia slzy do očí.
Nechápala, ako mohol ich niekoľkoročný vzťah len tak zahodiť za hlavu. Nechápala prečo. Nemali medzi sebou žiadne problémy. Alebo ich len nevidela? Rozmýšľala nad tým milión krát. Spomínala na všetko čo robila, čo robil on ale nedokázala prísť na to, kedy sa ich vzťah zmenil.
"Sasha?" začula svoje meno, keď práve pozerala jej obľúbený seriál. Otočila sa a vo dverách uvidela jeho. Keď videla jeho výraz tváre zneistela.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa opatrne, pretože netušila o čo ide a to ju znepokojovalo. Keď po pár sekundách prehovoril, zamrazilo ju. "Myslím, že by sme sa mali rozísť." Nemyslela si, že túto vetu od neho bude niekedy počuť. Nevedela ako zareagovať. Nečakala to. Len sa otočila a vypla televíziu, ktorá ešte stále bežala. Nemohla sa na neho pozrieť. Dúfala, že to je len žart.
"To dúfam, že nemyslíš vážne." povedala, keď sa po chvíli postavila zo sedačky a pozrela sa mu so strachom do očí. "Ja... vážne neviem čo ti mám na to povedať. Čo sa medzi nami stalo, že sa chceš rozísť?" opýtala sa ho. Opäť chvíľu mlčal. "Bude to tak lepšie." povedal chladne. "Lepšie? Lepšie pre koho?" Bola zúfalá. Myslí to vážne. Nikdy ho nevidela tak vyrovnaného a chladného. Správal sa, ako keby spolu boli pár dní. Otočil sa a odišiel. "Chris! .. Chris!" snažila sa ho zastaviť ale ani nezastal, ani sa len neobzrel.
Nechápala, ako mohol ich niekoľkoročný vzťah len tak zahodiť za hlavu. Nechápala prečo. Nemali medzi sebou žiadne problémy. Alebo ich len nevidela? Rozmýšľala nad tým milión krát. Spomínala na všetko čo robila, čo robil on ale nedokázala prísť na to, kedy sa ich vzťah zmenil.
"Sasha?" začula svoje meno, keď práve pozerala jej obľúbený seriál. Otočila sa a vo dverách uvidela jeho. Keď videla jeho výraz tváre zneistela.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa opatrne, pretože netušila o čo ide a to ju znepokojovalo. Keď po pár sekundách prehovoril, zamrazilo ju. "Myslím, že by sme sa mali rozísť." Nemyslela si, že túto vetu od neho bude niekedy počuť. Nevedela ako zareagovať. Nečakala to. Len sa otočila a vypla televíziu, ktorá ešte stále bežala. Nemohla sa na neho pozrieť. Dúfala, že to je len žart.
"To dúfam, že nemyslíš vážne." povedala, keď sa po chvíli postavila zo sedačky a pozrela sa mu so strachom do očí. "Ja... vážne neviem čo ti mám na to povedať. Čo sa medzi nami stalo, že sa chceš rozísť?" opýtala sa ho. Opäť chvíľu mlčal. "Bude to tak lepšie." povedal chladne. "Lepšie? Lepšie pre koho?" Bola zúfalá. Myslí to vážne. Nikdy ho nevidela tak vyrovnaného a chladného. Správal sa, ako keby spolu boli pár dní. Otočil sa a odišiel. "Chris! .. Chris!" snažila sa ho zastaviť ale ani nezastal, ani sa len neobzrel.
Keď si prehrávala ten moment v hlave nemohla tomu uveriť. Celé to bolo divné. On bol divný. Choval sa ako robot, ako keby tú lásku k nej celý čas len predstieral. To ju bolelo najviac.
Už to bolo pár mesiacov, odkedy ho videla naposledy. Vlastne deň keď sa rozišli bol ten posledný krát. Na druhý deň už v ich byte nenašla jeho veci iba jeho kľúče od bytu. Vedela, že o pár dní musel odísť do zahraničia kvôli práci. Bolo to tak stále. No nevadilo jej to lebo vedela, že na koniec aj tak budú spolu. Teraz už nevie čo je s ním. Jeho známych sa nepýtala a ani sa o ňom nesnažila nič zistiť. Nebola to ona, ktorá to vzdala a zbytočne by sa len trápila.
Zrazu sa ocitla na známom mieste. Tam, kde sa stretli prvý krát a kde sa v podstate začal ich vzťah. To v nej vyvolalo ešte viac spomienok. Môžu prejsť aj roky, nezabudne na neho. Nejde to. Milovala ho a stále miluje, no to čo jej spravil by mu už asi nedokázala odpustiť. Celé týždne chodila ako telo bez duše. Ak práve nebola v práci, ležala v posteli a plakala alebo sa len tak pozerala pred seba. Aj keď sa ju niekto snažil vytiahnuť von, nechcela ísť. Nemala na to náladu.
Už to bolo pár mesiacov, odkedy ho videla naposledy. Vlastne deň keď sa rozišli bol ten posledný krát. Na druhý deň už v ich byte nenašla jeho veci iba jeho kľúče od bytu. Vedela, že o pár dní musel odísť do zahraničia kvôli práci. Bolo to tak stále. No nevadilo jej to lebo vedela, že na koniec aj tak budú spolu. Teraz už nevie čo je s ním. Jeho známych sa nepýtala a ani sa o ňom nesnažila nič zistiť. Nebola to ona, ktorá to vzdala a zbytočne by sa len trápila.
Zrazu sa ocitla na známom mieste. Tam, kde sa stretli prvý krát a kde sa v podstate začal ich vzťah. To v nej vyvolalo ešte viac spomienok. Môžu prejsť aj roky, nezabudne na neho. Nejde to. Milovala ho a stále miluje, no to čo jej spravil by mu už asi nedokázala odpustiť. Celé týždne chodila ako telo bez duše. Ak práve nebola v práci, ležala v posteli a plakala alebo sa len tak pozerala pred seba. Aj keď sa ju niekto snažil vytiahnuť von, nechcela ísť. Nemala na to náladu.
"Bože môj... prepáč, ja vážne som nechcela...." začala sa ospravedlňovať mladému mužovi, do ktorého práve vrazila.
"Ty mne prepáč, je to moja chyba. Mám dávať pozor kam idem." povedal a ospravedlňujúco sa na ňu usmial. Až teraz si ho poriadne všimla. V jeho nádherných modrých očiach sa mohla utopiť. Samú seba musela napomenúť. "Ešte raz prepáč... ja.. môžem ťa pozvať na kávu? Keď sa ti táto vyliala." spýtal sa jej, keď si všimol ako sa zohla po prázdny pohár od kávy. Obidvaja mali šťastie, že sa neobliali.
"To je v pohode. Aj tak sa ponáhľam." odpovedala mu a opätovala mu úsmev.
"Nedáš mi aspoň číslo, aby som ťa mohol pozvať inokedy?" opýtal sa. Toľko rozruchu, kvôli káve. Pomyslela si. Chvíľu rozmýšľala. Nezvykla dávať svoje číslo cudzím ľuďom ale nakoniec súhlasila. Veď čo takého sa môže stať. A na druhú stranu ju to potešilo. Aj keď vždy hovorila, že na človeku je najdôležitejšie vnútro, on bol až výnimočne krásny.
Rozhliadla sa okolo seba. Dnešný deň vôbec nebol ideálny na prechádzku. Práve naopak. Fúkal nepríjemný studený vietor, ktorý ju rezal na tvári. Obloha bola zatiahnutá a ona dúfala, že nezačne pršať. Všetci okolo nej sa niekam ponáhľali. Možno do práce alebo z práce. Pre deti do školy. Za kamarátmi. Alebo len konečne domov do tepla. Začala rozmýšľať o tom, že možno nebol dobrý nápad ísť von. Opäť spomínať a trpieť. Len pri pomyslení na neho mala pocit, že sa zrúti. Tak moc sa chcela v živote pohnúť ďalej ale nedokázala to.
Prešla na okraj malého námestia, ktoré bolo ohraničené nízkym múrikom. Nádherný výhľad. Milióny ľudí by dali hocičo aby mohli byť na jej mieste a ona namiesto radosti cítila iba smútok a prázdno. Mierne sa pootočila a zapozerala sa medzi ľudí. Pohľad jej padol na jediného človeka. Vysoký muž s blond vlasmi. Tak strašne jej ho pripomenul. Keď sa otočil a pozrel na ňu podlomili sa jej kolená. Aj z diaľky dokázala rozoznať tie nádherné oči, do ktorých sa zamilovala. Po všetkom tam len tak stál a pozeral sa na ňu. Rovnako ako ona na neho.
"Ty mne prepáč, je to moja chyba. Mám dávať pozor kam idem." povedal a ospravedlňujúco sa na ňu usmial. Až teraz si ho poriadne všimla. V jeho nádherných modrých očiach sa mohla utopiť. Samú seba musela napomenúť. "Ešte raz prepáč... ja.. môžem ťa pozvať na kávu? Keď sa ti táto vyliala." spýtal sa jej, keď si všimol ako sa zohla po prázdny pohár od kávy. Obidvaja mali šťastie, že sa neobliali.
"To je v pohode. Aj tak sa ponáhľam." odpovedala mu a opätovala mu úsmev.
"Nedáš mi aspoň číslo, aby som ťa mohol pozvať inokedy?" opýtal sa. Toľko rozruchu, kvôli káve. Pomyslela si. Chvíľu rozmýšľala. Nezvykla dávať svoje číslo cudzím ľuďom ale nakoniec súhlasila. Veď čo takého sa môže stať. A na druhú stranu ju to potešilo. Aj keď vždy hovorila, že na človeku je najdôležitejšie vnútro, on bol až výnimočne krásny.
Rozhliadla sa okolo seba. Dnešný deň vôbec nebol ideálny na prechádzku. Práve naopak. Fúkal nepríjemný studený vietor, ktorý ju rezal na tvári. Obloha bola zatiahnutá a ona dúfala, že nezačne pršať. Všetci okolo nej sa niekam ponáhľali. Možno do práce alebo z práce. Pre deti do školy. Za kamarátmi. Alebo len konečne domov do tepla. Začala rozmýšľať o tom, že možno nebol dobrý nápad ísť von. Opäť spomínať a trpieť. Len pri pomyslení na neho mala pocit, že sa zrúti. Tak moc sa chcela v živote pohnúť ďalej ale nedokázala to.
Prešla na okraj malého námestia, ktoré bolo ohraničené nízkym múrikom. Nádherný výhľad. Milióny ľudí by dali hocičo aby mohli byť na jej mieste a ona namiesto radosti cítila iba smútok a prázdno. Mierne sa pootočila a zapozerala sa medzi ľudí. Pohľad jej padol na jediného človeka. Vysoký muž s blond vlasmi. Tak strašne jej ho pripomenul. Keď sa otočil a pozrel na ňu podlomili sa jej kolená. Aj z diaľky dokázala rozoznať tie nádherné oči, do ktorých sa zamilovala. Po všetkom tam len tak stál a pozeral sa na ňu. Rovnako ako ona na neho.
© The_Chessie & Only-Chessie.blog.cz
Comments
ďakujem... :) no, to je pravda, lebo už je toho trošku veľa... :D
ten príbeh je krásny... bude aj pokračovanie??? sa teším, skutočne skvelé... :)
keď bude pokračovanie tak pls daj vedieť, lebo je to veľmi pekne napísané... :)
O_O
To je... smutné
Veď to čo je za debila, že jej ani nepovedal PREČO
Isto si našiel nejakú prsnatú milenku, blb jeden
Joj ale pekné to bolo, len mi je teraz smutno
Oh a jedna vec - ja tak nemám rada keď ľudia píšu toto "flashback", "koniec flashbacku" do poviedok :D Ma to vyrušuje pri čítaní :D a okrem toho, ono sa to dá vyčítať z kontextu a ešte aj keď je to iným písmom... no :D
Ale veď to bol len môj názor, možno iní to fakt nechápu, ja neviem :D :D
Ale nie je to čudne napísané :D Pekné je to! :) A nie je zač :)
Téééda, vypadá to krásně. :) Těším se na něco dalšího! :)
Jinak ahojky, po dlouhé době se ozývám. Nějak se to přerušilo, tak mě tak napadlo, že bych tě znovu zkusila najít a ono se to povedlo! Jsi aktivní.. Wow, mám štěstí. :)
Je to sice už pěkná doba, co jsme si naposledy psaly, ale napadlo mě, že bychom mohly být zase v kontaktu. Mrzelo mě, že se to z ničeho nic přerušilo.
Jak se vlastně vůbec máš? :) Jinak nemáš FB? Pro jistotu, kdyby zase jedna z nás z blogového, ISQ a skype světa zmizela. :D :)