
Momentálne počúvam song od Eda Sheerana- The A Team, samozrejme cover od Boyce Avenue, ako inak. Nie, že by sa mi originál song nepáčil, páči sa mi, ale BA sú proste BA a tieto prázdniny mám proste náladu počúvať ich. What ever.
Zas ma pochytila jedna z mojich nálad, kedy rozmýšľam nad svojim životom. Je to vôbec normálne? Ok, radšej neodpovedajte. :DAle aspoň sa posnažím o nejaký normálnejší článok.
Ide o to, že môj otec a brat, žijú v zahraničí. Viem, že to nikoho nezaujíma ale... aj tak to sem napíšem. :D Sú tu väčšinu roku a tak sem s maminou chodievame na celé prázdniny, aby sme boli spolu o niečo dlhšie ako tie 2 týždne z roku. Asi 8-9 rokov som prázdniny netrávila na Slovensku a z časti som za to aj vďačná. Na druhej strane, už ma celkom otravujú tie večné otázky, čo tu je nové, či sa mi tu páčilo, či sme niekde boli, pri mori alebo kde. Čo čakajú, že im poviem? Že som tu videla dinosaura a majú tu lietajúce autá? *Ok, to bolo divné* Po tých rokoch čo sem chodím, to tu nie je také zaujímavé ako keď som mala 10- 11 a uvidela som more, ktoré som inak videla len vo filmoch. Teraz a more? Nie, ďakujem. Viem, že ľudia, ktorí nikdy takto neboli v zahraničí *myslím, mimo dovolenky* sú zvedaví ako sa tu žije ale ja už im nemám čo povedať. Je to tu pre mňa ako druhý domov. Niečo, čo beriem ako samozrejmosť. Keď tu takto o tom píšem, mám pocit, že opisujem Mars. Proste.... doma sa tiež nevzrušujete z toho, že ste si niečo kúpili, že ste si boli pozrieť nejaké, čo ja viem, pamiatky alebo čo, že ste boli na pizzu, v kine alebo niekde. Beriete to ako samozrejmosť. Prečo to zrazu každého zaujíma keď ste v zahraničí? Prisahám bohu, že všetci moji známy už všetko počuli asi milióntristo krát ale aj tak sa budú pýtať otázky ako každý rok a pozerať sa na mňa ako keby som sa vážne vrátila z Marsu. A opakovať každému: Bolo v pohode, ako každý rok. Niekdy mám chuť si to napísať na čelo, nech si prečítajú. Aby ma nikto zle nepochopil, nemám nič proti, keď sa niekto zaujíma ako som sa mala ale so zdravým rozumom, pre boha! Sme predsa na Zemi a nie zas tak ďaleko zo SR. Takisto, 8 hodinová *zajtra mám pocit, že asi 12hod.* cesta už po tých rokoch nie je pre mňa smrť, stačí keď sa zbalím pár hodín pred odchodom a nemávam stres z cesty.
Dôvod prečo píšem o tom teraz je, že zajtra odchádzame domov *a že som pridala iba jeden článok za august :D*. Čo takisto znamená, že sa budem musieť pripraviť, na takých 5 otázok, ktoré sa budú opakovať stále dookola. Ok, áno, priznávam sa! Nech sa ma radšej nikto nič nepýta, bola by som za to vďačnejšia!!! Anyway, aj keď sa mi strašne nechce vrátiť, kedže nie som moc veľký fanúšik Slovenska *nič proti, samozrejme, narodila a vyrastala som tam* v kútiku duše je malý hlások, ktorý hovorí, že už by som bola rada doma. Mám pocit, že nech mám akékoľvek nálady, nech sa deje čo sa deje, doma je doma. Napriek tomu, veľmi rada by som vypadla zo SR už budúci rok, po škole, ale to je skôr na ďalší článok.
Well, well, som rada, ak si to niekto prečítal a neutrpel žiadnu... psychickú ujmu a tiež som rada, že som sa vypísala. Aspoň z niečoho.
Zas ma pochytila jedna z mojich nálad, kedy rozmýšľam nad svojim životom. Je to vôbec normálne? Ok, radšej neodpovedajte. :D
Dôvod prečo píšem o tom teraz je, že zajtra odchádzame domov *a že som pridala iba jeden článok za august :D*. Čo takisto znamená, že sa budem musieť pripraviť, na takých 5 otázok, ktoré sa budú opakovať stále dookola. Ok, áno, priznávam sa! Nech sa ma radšej nikto nič nepýta, bola by som za to vďačnejšia!!! Anyway, aj keď sa mi strašne nechce vrátiť, kedže nie som moc veľký fanúšik Slovenska *nič proti, samozrejme, narodila a vyrastala som tam* v kútiku duše je malý hlások, ktorý hovorí, že už by som bola rada doma. Mám pocit, že nech mám akékoľvek nálady, nech sa deje čo sa deje, doma je doma. Napriek tomu, veľmi rada by som vypadla zo SR už budúci rok, po škole, ale to je skôr na ďalší článok.
Well, well, som rada, ak si to niekto prečítal a neutrpel žiadnu... psychickú ujmu a tiež som rada, že som sa vypísala. Aspoň z niečoho.