To je v kurve toto...
Pardon za tú nadávku hneď na úvod... ale čo vám poviem?! Presne som vedela, že to takto dopadne.... Narážam na tú autoškolu *veď na čo iné, keď v poslednej dobe sa točím len okolo toho*. Čo-ja-viem-kedy som sa tam prihlasovala a dúfala som, že sa na ňu nevyjeb*m *inak sa to nazvať nedá* ako na "normálnu" školu ale pozrime sa.... v pondelok *4.6.* mám skúšky a ja som sa nič neučila... ešte aj tie pojeba*é značky som zabudla, tak to ma normálne teší. Mám, koľko?, 3 dni aby som sa to všetko doučila? Na tie testy a bohviečo sa bude pýtať ten pán vzadu *a.k.a. policajt* A čo som ja Copperfield?? *neviem ako sa to píše* Už dva týždne hovorím, že v pondelok sa proste zlejem. Či tie skúšky spravím alebo nie. Buď to bude od šťastia alebo smútku, to mi bude v podstate v tej chvíli celkom jedno.... Čo je na tom zvláštne, dnes som sa stresovala ako blázon, že sa to ani nestihnem na učiť *čo asi ani nestihnem* ale po tom, čo dnes prišiel môj bráško po 2 mesiacoch domov, ten pocit zmizol. Tá jeho povaha totálneho flegmatika sa jeho prítomnosťou prenáša asi aj na mňa. Budem ju potrebovať v pondelok, ale to tu už zas nebude... Proste, keď si budem jazdiť podľa seba a nikto mi do toho nebude kecať... zvládnem to!!!! I HOPE!!!!!