September 2011

*School sucks*

26. september 2011 at 21:58 | posted by The_Chessie |  † when i think

Nie, nejdem sa opäť vyhovárať prečo som tu nebola, nič nepridala pretože to nikoho nezaujíma a nikto si to nevšíma. Fuck it. Píšem to všetko sem hlavne pre seba, preto aby sa to zo mňa dostalo von a možno aj preto, aby som si to mohla prečítať o pár mesiacov/rokov, ak opäť ten blog nezruším. Čo je pri mne viac než pravdepodobné.

Anyway, prisahám bohu, že ma zachvíľu z tej školy.... ach. Musela by som sa vyjadrovať hrozne a to nechcem. But, neviem prečo ale nezdá sa mi, že by som sa takto už citíla. Teda vlastne cítila ale nie 3 týždne po začiatku školy. Mám fakt pocit, že vybuchnem, každému od srdca poviem čo si myslím a už v živote sa v tej škole neukážem. Nejde teraz ani tak o ľudí, spolužiakov, ktorý tej mojej nálade nepridávajú. Ide tu o školu ako takú, predmety, skúšanie a aj niektorých učiteľov, of course. Po tom čo sa vrátim zo školy fakt nemám náladu na písanie článokv, ktoré si aj tak nikto nečíta.
Btw. jediné pozitívne čo na tom vidím je, že táto moja melancholická nálada prináša ďalšie nápady na písanie poviedok, ktoré sľubujem už od založenia blogu. Fakt netuším kedy sem pribudne niečo z tejto časti mojej tvorby, ktorá zatiaľ čaká na dokončenie v mojom PC.

The Pretty Reckless- You

22. september 2011 at 18:05 | posted by The_Chessie |  † music


Je normálne, ak mám pocit, že nemôžem byť šťastná?

Táto otázka mi leží v hlave už nejaký ten čas. Fakt, za poslednú dobu sa stalo tak strašne veľa nešťastí, že sa ani nečudujem, že mám ten pocit. Najviac ma asi dorazila a zaklincovala to tá správa o Demitrovi. Nebudem to tu riešiť lebo sa zas neudržím a rozplačem sa len proste nechápem prečo odchádzajú tak dobrí ľudia ako bol on. To je na tomto svete fakt málo zla? Preto mám pocit, ako keby som nemohla a hlavne nemala byť šťastná. Napriek tomu, som. Alebo skôr, práve preto? Myslím si, že život by sme si mali užiť, taký aký je aj keď to je niekedy ťažké.
Spomínam si, že som mala fakt zlý deň v škole a tak celkovo. Jediné pri čom sa viem vtedy odreagovať je hudba a tak som prepínala songy a zastala som pri jednom z nich- "Posledný deň" od H16. Vtedy som si to uvedomila. Nech sa stane čokoľvek a nech sme akokoľvek smutný, mali by sme prežívať každý deň ako by bol posledný. Nikto by nemusel ľutovať, že odíde. Jasné, nie vždy sa to dá *žiť na 1000%* ale minimálne nerobím veci, ktoré mi pridávajú na zlej energii.

The_Chessie

Dara Rolins ft. Tomi Popovič- Nebo Peklo Raj

18. september 2011 at 14:53 | posted by The_Chessie |  † music

Zdravím :)

znovu sa ozývam po dlhšom čase, tento krát nezvyčajne so slovenským intrepretom alebo skôr interpretkou. Dara je asi tak jediná slovenská speváčka, ktorú počúvam aspoň ako tak. Na tento song/klip som čakala dosť dlho a stále som bola v napätí kedy už konečne výjde a musím povedať, že sa im celkom vydaril aj keď som čakala niečo viac. Never mind.

Neviem, či to tak vnímate aj vy ale chodíme do školy ešte len 2 týždne a ja mám z toho také nervy ako nikdy. Netuším, čo je tento rok iné ale dosť ma to vyčerpáva. Fakt, už mám toho dosť. Asi je to reakcia na to, že by som konečne mala začať makať a učiť sa, lebo ani sa nenazdáme a budúci rok idem maturovať. Ach, normálne mi je z toho do plaču.
Ako vždy, nebudem sa tu moc vypisovať. Večer by som sa tu ešte mala zastaviť a potom, ak budem mať náladu, sa tu rozpíšem o čosi viac. :)


Téma týždňa: Súrodenci

10. september 2011 at 20:53 | posted by The_Chessie |  † when i think

Môj prvý článok z tohto blogu, na "tému týždňa". Pôvodne som sem nechcela nič písať ale po dnešnom dni si to nemôžem odpustiť.
Súrodenci. Sú to ľudia, ktorých neznášame a najradšej by sme ich vymenili, no napriek tomu ich máme radi. Aspoň vo väčšine prípadov je to tak. Ja osobne mám o 4 roky staršieho brata a teraz viem, že by som nemenila. Od malička som bola stále s ním. Behali sme po vonku, väčšinou teda s jeho kamarátmi/spolužiakmi a myslím, že v určitých chvíľach som mu asi dosť liezla na nervy. Predsa len, vláčte so sebou malú rozmaznanú sestru. Tiež by som asi nebola nadšená.
Pamätám si ale na to, ako si ma zastal pred jedným chalanom, ktorý mi robil zle. Ako sme boli na prázdninách u babičky. On chodila hrávať futbal s chalanmi a ja som, samozrejme, chodila s ním a vždy na mňa dával pozor. Sú to proste chvíle pri ktorých si uvedomím, aspoň s odstupom času, že ho mám fakt rada. Keď som začala chodiť do školy, veci sa zmenili. Už sme nechodili spolu von, už nebol taký ako pred tým, už na mňa nedával tak pozor. Začali sme sa viac hádať a biť. Boli sme viac súrodenci ako kamaráti. Zhoršilo sa to, keď išiel na strednú. Vtedy sa dosť zmenil. S "inteligentného" chlapca, ktorý sa učil sa zrazu stal chalan, ktorý chodí na diskotéky, pije a fajčí. Asi 2-3 roky sme spolu neprehovorili vôbec. Tým nemám namysli, že sme sa nerozprávali, len sme jednoducho nemali o čom. Znovu sa to zmenilo tým, že som ja nastúpila na strednú a on ju skončil. Náš vzťah sa konečne posunul na tak trochu kamarátsku úroveň. Zopakoval sa jeho "čin" z detstva, kedy ma opäť bránil pred jedným chalanom a musím povedať, že úspešne. Počkal si ho pred školou a stručne mu vysvetlil, že nemá robiť blbosti. Samozrejme, tento nápad bol jeho. Ja by som ho sama od seba nikdy nevolala.

13 ročná sestra a 9 ročný brat
Brat: Čo sa ti stalo?
Sestra: Nechal ma chalan.
Brat: hahaha :D

16 ročná sestra a 20 ročný brat
Brat: Čo sa deje?
Sestra: Nechal ma chalan.
Brat: (nabíja zbraň) .. Hneď som späť.

Nie, že by toto bol presne náš prípad ale keď som si to prečítala, musím uznať, že niečo pravdy na tom je. :)

Ďalšie posunutie bolo, keď sa viac-menej "odsťahoval" z domu a teraz býva v zahraničí. Bolo to posunutie opäť k lepšiemu, keďže sme si viac vzácnejší ale nechcem to samozrejme zakríknuť. Po našom dnešnom "rozhovore" na FB chate som pochopila, že ak bude jemu niekto ubližovať, asi sa nezdržím. Myslím tým skôr "psychickú" bolesť. Nebudem sa tu moc rozpisovať ale stretnúť tú "slečnu" ešte raz, už by som nebola taká milá.
Proste som pochopila, že nech je ten môj brat akýkoľvek a nech robí čokoľvek, budem stáť za ním. Je to proste človek, ktorého budem mať celý život pri sebe. Či už ako osoba, ktorá stojí vedľa mňa alebo je len v mojom srdci, stále je tu a nedám na neho dopustiť.

9. september 2011

10. september 2011 at 13:36 | posted by The_Chessie |  † journal

Yeah, yeah, yeah.....

konečne som sa bola po poriadne dlhom čase odreagovať s normálnymi ľuďmi a úplne som prestala vnímať všetky tie skur*ené veci, ktoré ma práve v tomto období najviac trápia. Aby ste boli v obraze, aj keď to Vám asi už podľa toho obrázku došlo, bola som na *party*, na ktorej bol hosťom aj Leoš Mareš. :D Doteraz nechápem ako ho tam vôbec dostali a neverím tomu, že tam vôbec bol. Čo sa mi v posledných dňoch stáva často. You know, že neverím veciam, ktoré sa stali.

Anyway, začnem radšej od začiatku. Ráno, keďže nám "dovolili" ísť až na tretiu hodinu, som si mohla dlhšie pospať *finally* a skoro som zmeškala aj autobus. Opustiť ráno posteľ nie je vôbec tak jednoduché ako sa zdá, right? No, nejako som ten autobus stihla, keďže ten milý pán šofér počkal. :D Mám to ale šťastie na ľudí. V škole sme potom boli aj tak len 3 hodiny a aj to boli skoro voľné alebo som mala ten pocit iba ja, neviem. Po škole, sme si išli so spolužiačkou sadnúť na colu, lebo sme mali ešte čas na autobus. Doma, ako vždy, všetko po starom. Najradšej by som sa nakopala, lebo rozmýšľať o mojich/našich pridr*aných spolužiakoch ešte aj doma mi moc nepomáha. Večer, po skoro 2,5 hodinách chystania sa *väčšinou mi to trvá kratšie, neviem čo som včera robila* som mohla vyraziť za BFF, odkiaľ sme sa už konečne dostali na tú spomínanú party. Ako možno tušíte, slušne som sa "skárovala" ale keďže, som sa za tých pár rokov naučila piť, dnes mi je úplne fajn a čo je ďalšie plus toho, nemusím ani počúvať moju "fotromatku", že nemám piť. Na nič totiž neprišla. A klinec večera, Leoš Mareš- tiež už v tomto článku spomínaní. :D Nemôžem sa sťažovať. Aj keď bolo vidieť, že nie je profesionálny DJ, never mind. Jediné čo mi trošku vadí sú tí otravní chalani. Nahodíte si vyššie topánky a obtiehnuté jeans-y a už slintajú. Veľké šťastie bolo, že včera/dnes neboli tak nadržaný ako inokedy. Well, noc skončila bolesťou nôh *nie som zvyknutá na opätky* a hučením v ušiach.

With love,
The_Chessie

*Neverím*

7. september 2011 at 22:39 | posted by The_Chessie |  † when i think


Zdravím,

vlastne ani neviem čo sem mám napísať. Len pred chvíľou som sa donútila prestať plakať. Vôbec nemôžem uveriť tomu, čo sa dnes stalo. Mám živo v pamäti JEHO posledný zápas. To, ako som sa ponáhľala domov zo školy aby som videla aspoň tie posledné minúty. To, ako sa lúčil s ľuďmi na zápase. Bolo to strašne pekné a zároveň smutné.
Je mi fakt ľúto ksmená + jehaždého človeka z toho lietadla. Je zvláštne, že ma nikdy nezaujímali takéto havárie. Nikdy mi neprišlo tých ľudí tak ľúto ako teraz. Keď som videla tie 3 pío meno, myslela som, že je to len fakt hrozný vtip. R.I.P Pavol Demitra. Bohužiaľ, nebol.

Narodil si sa pre hokej a bohužiaľ si pre hokej aj zomrel :(
Plakal si keď si sa s nami lúčil, teraz plačeme my keď sa lúčime s tebou :(

Viem, že si to neprečítajú ale chcela by som, aspoň pre môj lepší pocit, vyjadriť jeho celej rodine úprimnú sústrasť, hlavne jeho manželke a malým deťom.

*R.I.P Palko*