May 2011

Pitbull- Give Me Everything

30. may 2011 at 22:29 | posted by The_Chessie |  † music

Yeah, I know it....

znovu mi začína hrabať a to totálne *z neho*, ale prišla som ja jednu vec, ktorá je na tom pozitívna. To kvôli tomu mám nápady, kvôli tomu sa zvyšuje aj tak dosť veľká fantázia :) Vravím o mojej novo-staršej poviedke/príbehu. Fakt som strašne zvedavá čo na to poviete, ak si to niekto prečíta. :) Samozrejme dúfam, že to nedopadne ako vždy a ja sa na to pri nejakej 6. časti vykašlem *býva to mojim zvykom*

Okrem toho, že píšem ten príbeh.. a povalujem sa po dome..... nerobím vôbec nič. Chápete? Ja nie. Väčšina ľudí na našej ško.. dobre na našej škole ani nie ale ostatní sa učia, opravujú si známky a ja na to kašlem. To som zvedavá čo zo mňa bude. Ešte k tomu máme celý budúci týždeň prax, takže som doma a potom budeme chodiť do školy už len nejaké 2 týždne, cez ktoré sa aj tak extra neučí. No poviete mi, kedy si chcem všetky tie známky opraviť?
Najhoršie na tom všetkom je, že čím ďalej tým viac rozmýšľam nad tým, že ostanem doma. Proste sa ulejem a hotovo. V poslednej dobe ma to tam už fakt nebaví. Nie že by som sa tam niekedy tešila *aj keď bolo asi aj také* ale teraz je toho už na mňa moc. Lenže môj super vzťah s triednou sa dosť pohoršil a tá by mi to veľmi rýchlo spočítala. Ešte by zavolala rodičom a to nepotrebujem. Keby bolo aspoň niečo čo ma ťahá do tej školy. Lenže ani to už nie je to čo bývalo. Nerobíme to čo sme robili minulý rok. Nehovorím, že nie je sranda ale už to nie je také aby ma to dotiahlo do školy a kvôli nemu? Je síce pekné, že ho môžem vidieť a keď som doma, stále nad ním rozmýšľam ale čo z toho mám?

Ok, nebudem to tu zbytočne naťahovať a vylievať si srdce :D Zoberiem si radšej MP4 a idem do postele lebo ráno zas zaspím :D

With love,
The_Chessie

Avril Lavigne- Smile

29. may 2011 at 13:48 | posted by The_Chessie |  † music


Cítim sa asi tak nejako....

"A zrazu si všetko, čo potrebujem,
dôvod prečo sa usmievam...."


Milujem tie chvíle, ja a ON, naše pohľady... jeho krásne hnedé oči a, sometimes, aj jeho kukuč malého šteniatka.... *in love* :) bože, už zas.... nie, nie som zamilovaná :D ale tie motýliky v bruchu? áno, sú tam :) nemyslím si, že vie to, že sa mi páči, ale keď proste tie jeho pohľady.... vraždila by som pre ne....
Ok, nebudem sem vypisovať moje myšlienky okolo neho, boli by sme tu do zajtra :D

Chcela som sa len nejako ozvať. :) Konečne som začala niečo písať/ dopisovať. Ešte síce ani neviem ako sa to bude volať, nemám ani nápad, neviem ani ako to bude pokračovať ale mám aspoň niečo. Nemám to premyslené, proste píšem čo ma v tej chvíli cítim a čo ma napadne.
Začala som tú poviedku/ príbeh písať na začiatku tohto roku ale nejako ma potom opustila moja fantázia. Vďaka bohu, že sa vrátila, aj keď neviem, či to bude čitatelné. Uvidíte sami. :)

The_Chessie

*Love or Hate*

28. may 2011 at 15:23 | posted by The_Chessie |  † when i think


Dá sa milovať a nenávidieť zároveň? To je otázka, ktorá ma prenasleduje každý deň, na každom kroku posledný rok a stále som neprišla na odpoveď.

Je jasné, že ak ste s niekým, koho milujete a zlomí Vám srdce, bolí Vás to. Bolí to, ak ho potom vidíte s niekým iným ale to, že Vám niekto veľmi ublíži neznamená, že ho hneď nenávidíte. Skôr by som povedala, že je to dôkozom lásky. Ublížiť nám dokáže iba ten, koho máme radi. Aspoň u mňa to tak je.
Ale skôr som mala na mysli niečo iné. Dokážete sa zaľúbiť do niekoho, s kým sa vždy keď sa vidíte hádate? S kým nemôžete vydržať spolu v jednej miestnosti? Komu robíte samé podrazy? Do teraz som si myslela, že je to nemožné, but now..... Viem len to, že HO mám rada aj napriek tomu, že sa hádame alebo možno práve pre to. Lebo má svoj názor a stojí si za svojím. Lebo si nenechá skákať po hlave. Lebo si nerobí hlavu z toho čo si o ňom myslia druhý. Lebo ma dokáže rozosmiať aj keď sa o to nesnaží. Lebo má svoj štýl a nie je ako ostatný. Lebo má rád hudbu takú, akú aj ja. Lebo nemá rád ľudí, ktorých ja neznášam. Lebo ma čím ďalej, tým viac prekvapuje. Lebo väčšina vecí, ktoré spraví sú dokonalé.... Na druhej strane neviem, či ho nenávidím a či táto otázka je u mňa na mieste. Áno, niektoré jeho vlastnosti mi na ňom lezú na nervy. Otvára si ústa aj keď by možno nemusel. Jeho neustále menenie nálad každý deň mi tiež dosť lezie na nervy a ani ten minulý rok neprispel k lepšiemu.... ale preto ho nemusím hneď nenávidieť, či?
Áno, za všetko môžu tie dve slová: "minulý rok". Neviem či mu to môžem odpustiť, neviem či ho to už prešlo alebo to ešte niekedy vytiahne. To tie jeho nálady.

On, táto téma, otázka mi bude ešte dosť dlho ležať v hlave. Je asi jediný človek na planéte, pri ktorom neviem čo si mám myslieť, neviem čo mám cítiť, neviem čo vôbec cítim, neviem čo mám robiť keď ho vidím, mám sa tešiť alebo...., neviem čo môžem od neho čakať.

Chcela by som raz stretnúť človeka s podobnou situáciou. Nepotrebujem radu, nepotrebujem sa vyrozprávať *aj keď to zatiaľ nevie nikto*, potrebujem len vedieť či som normálna keď sa nevyznám sama v sebe, keď mám rada niekoho, koho iný nenávidia a za to čo robil, by som mala aj ja.

The_Chessie

*My sweet memories....*

22. may 2011 at 20:26 | posted by The_Chessie |  † when i think


Práve som si spomenula na obdobie, ktoré som s odstupom času začala milovať- 1. ročník SŠ. Škoda len, že som si to uvedomila až teraz. Pamätám si na prvé dni, keď som bola proste zvedavá aký sú nový spolužiaci/-čky, čo som si o nich myslela, keď najčastejšia otázka bola: "Ako sa voláš?", keď som chodila domou unavená ako z 12-brigády v bani *neviem prečo ma napadla práve baňa :D* a vždy som sa zvalila mŕtva do postele a spala až do večera.

Ak sa len chystáte na strednú, poradím Vám, užite si to. Ja osobne, keďže chodím skôr na chalanskú školu, som bola prvé týždne zmätená. You know, na základke to nebolo také. Sedela som si na mieste, s chalanmi ešte tak neplieskali hormóny a tak bol klud. Lenže na strednej sa všetko zmenilo, chalani sa začali po nás *spolužiačky+ja* obzerať, vykrikovať blbé poznámky *asi si domyslíte* a my ako neskúsené deti sme nechápali. Bolo to niečo nové.

Nejde len o ten vzťah dievča+chalan, ide aj o tie zážitky, of course. Živo si pamätám ako spolužiak zamotal do siete vo futbalovej bránke, narazil hlavou do jednej z tých tyčiek a celú bránku posunul. To ako sa zdvíhal a rozmotával si bohužiaľ nepamätám lebo som práve v tej chvíli mala neuveritelné krče v bruchu od smiech spolu s Lil *BFF* Rozosmialo ma ešte viac to, keď sa na nás všetci pozerali, či nám nehrabe *asi sme sa smiali viac ako ostatný*.
Mám asi milión takých spomienok- ako spolužiak zlomil učitelke ceruzku *museli by ste tam byť aby ste to pochopili*, ako sa učitel cez písomku šmykol na vode, ktorú sme tam pred tým vyliali a skoro zletel, ako sme sa cez leto oblievali vodou... Je ich fakt moc. Na to obdobie veľmi rada spomínam a dúfam, že len tak rýchlo nezabudnem... I love this memories....

The_Chessie

*Why? Because I love you?*

15. may 2011 at 20:59 | posted by The_Chessie |  † when i think

Nemala by som ťa milovať ale chcem,
nemôžem sa ti vyhýbať.
Nemala by som sa na teba pozerať ale nemôžem,
nemôžem sa pozerať inde."

Ja sa s ním predsa neznášam. Nemôžem ho cítiť ale zároveň trpím, ak ho nevidím. Pripadám si ako schyzofrenik *tak sa to hovorí, right?* Hádam sa sama so sebou.
Tento môj stav trvá už skoro rok. Blbosť. Už trvá niečo cez rok. Neviem si pomôcť. Viem, že ON nie je žiadny anjelik. Viem, že je zlý. Nemusia mi to všetci hovoriť ale nedokážem si pomôcť. Už len keď ho vidím, mám lepšiu náladu. Je ako moja droga. Ešte aj dnes mi tie blbé karty povedali, že nie je dobrý a budem sa pre neho len trápiť. Ale ja fakt neviem ako sa HO zbaviť. Zbaviť sa toho "ducha" v mojej mysli, ktorý ma prenasleduje vždy a všade kam sa pohnem. But, chcem vôbec prestať na neho myslieť?

"Je to ťažké byť pri tebe,
keď to tak veľmi chcem ale nemôžem povedať."


Nikto ho nemá rád, tak prečo musím mať ja?
Prečo nikto neodsudzuje ľudí, ktorý sa s ním bavia ale mňa už musia?
V čom som ja iná?

"Neviem si pomôcť.
Ja nechcem sa len prizerať......"



vaša Zamilovaná *???*
The_Chessie

Birdy- Skinny Love

11. may 2011 at 19:54 | posted by The_Chessie |  † music

*First article on this blog*

11. may 2011 at 19:32 | posted by The_Chessie |  † blog

Hey guys, :)

článkov ako je tento som napísala už nespočetne veľa. Toto je môj, minimálne, 15.ty blog. V podstate ani neviem čo sa do prvého článku píše, ani neviem či sa vôbec píše. Lenže, nič iné, ako prvé ma sem nenapadlo dať.
Asi sa pýtate prečo som si založila tento blog, right?
No, pravdupovediac, sama neviem. Vždy, keď mám zlú náladu a nemám sa komu vyrozprávať *pretože každý rozpráva iba o sebe* mám chuť ísť na svoj blog a napísať to. Keď aj pre seba. Pretože si nemyslím, že môj život je extra zaujímavý aby o ňom niekto dobrovoľne čítal. Ale každý mi dá určite za pravdu, ak poviem, že je to príjemný pocit vypísať sa, dať zo seba tie zlé alebo aj dobré pocity. Podeliť sa o to.
Ďalší dôvod sú moje *nikdy nedopísané* poviedky. Áno píšem, alebo skôr snažím sa písať. Nikdy v tom nebudem ani len dobrá ale proste ma to baví. Síce som väčšinou na to lenivá a potom sa mi to nechce kontrolovať, čítať všetko odznova, vymýšľať pokračovanie a tak všetko, čo napíšem končí v priečinku "Kôš" alebo mi to proste stojí, pár rokov nedotknuté v ďalšom priečinku s názvom "Stories".
To by boli asi všetky dôvody. Je ich teda ešte viac ale tie sem nebudem písať :D

Anyway, dúfam, že sa Vám tu bude páčiť a že sem aspoň niekto zablúdi viackrát :)

With love
The_Chessie